Dobrovoľníctvo v Bosne a Hercegovine - rozdelenej krajine so 136 ministerstvami

Autor: Človek v ohrození | 25.1.2021 o 17:49 | (upravené 25.1.2021 o 18:00) Karma článku: 3,00 | Prečítané:  883x

Naša dobrovoľníčka Ivana pôsobí na pobočke Člověka v tísni v Sarajeve. V článku popisuje nielen projekt sociálnej inklúzie pre ľudí s mentálnym postihnutím, na ktorom spolupracuje, ale aj to, ako sa krajina vyrovnáva s pandémiou. 

Po prvý raz som do Bosny a Hercegoviny cestovala v roku 2018. Pristála som na nedostavanom letisku neďaleko Tuzly, nasledovala som „zaručené“ internetové rady, ako sa dostať do Sarajeva, a niekoľko hodín trčala na autobusovej stanici v malom meste, kde akoby zastal čas. Bol práve volebný víkend a ja som len čakala a čakala. S každým ďalším odchodom boli domáci a domáce šikovnejšie a do autobusu sa pretlačili, kým ja som zostávala zízať pred dverami.

Keď som napokon pochopila, že rad tu má iný tvar, než poznám, obsadila som posledné miesto dopravného prostriedku – na dlážke. Cestou sa autobus pokazil a ľudia v pohybe boli prví, ktorí sa snažili vadu opraviť. Do Sarajeva som sa napokon dostala s enormným meškaním, rýchlosťou neprekračujúcou 50 km/h. „To je to, katastrófa!“ smial sa domáci spolucestujúci a ja som sa naučila prvé užitočné bosenské slová. 

Dnes som v Sarajeve zas. Už necestujem preplnenými autobusmi, tváre nám zakrývajú rúška. Nálady voči ľuďom v pohybe sa zmenili a ja viac nie som turistkou. Vďaka dobrovoľníckemu programu organizácií SlovakAid a Človek v ohrození sa spolupodieľam na projekte sociálnej inklúzie ľudí so zdravotným postihnutím, ktorý realizuje bosnianska pobočka Člověka v tísni. Teším sa nielen na ekonomické príležitosti pre jednotlivé klientky a klientov a pozitívne príbehy, ktoré so sebou projekt prinesie, ale aj na lepšie pochopenie situácie a kroky k zmenám politík. 

Moje schopnosti sú viac než moje postihnutie: smerom k  zamestnávaniu ľudí s  mentálnym postihnutím  

Člověk v tísni sa v Bosne a Hercegovine venuje sociálnej inklúzii ľudí so zdravotným postihnutím od roku 2015. Na predchádzajúce snahy o deinštitucionalizáciu – teda prechod od života v inštitúciách k nezávislému životu v komunitách – organizácia nadväzuje projektom posilnenia ekonomického postavenia ľudí s mentálnym postihnutím podporeného v rámci českej rozvojovej spolupráce.

Keďže zamestnávanie osôb s mentálnym postihnutím je v Bosne a Hercegovine takmer nulové, projekt sa dá chápať ako pilotný pokus o prebádanie terénu a iniciáciu systémovej zmeny. Z tohto dôvodu sú naše aktivity rozsiahle – od výskumu, cez vzdelávanie cieľových skupín až po aktivizáciu firiem a posilňovanie spolupráce medzi inštitúciami. 

Počas prvých troch mesiacov dobrovoľníckeho pobytu som napríklad pomáhala organizovať sériu tréningov pre pracovných poradcov a poradkyne. Tie a tí sú jedným z najdôležitejších článkov v projekte, pretože v nasledujúcich dvoch rokoch budú sprevádzať ľudí s mentálnym postihnutím celým pracovným procesom – od hľadania vhodných firiem a ich aktivizácie, cez tvorbu životopisov až po prvotné zaúčanie v práci.

Aktuálne už našich osem poradkýň a poradcov rozvíja plány podnikania s prvými klientmi a klientkami. Tak napr. Šukrija – náš klient, ktorý rád pečie – sa bude v blízkej budúcnosti inšpirovať a zlepšovať svoje zručnosti v spriatelenej cukrárni pod odborným dohľadom, aby mohol neskôr piecť pochúťky na predaj u seba doma. 

 

 

Okrem toho som organizovala a vymýšľala aktivity pre študentky a študentov zamerané na práva ľudí so zdravotným postihnutím a advokáciu. Počas workshopov študenti a študentky rozvíjali advokačné plány, ktoré budú v nasledujúcich mesiacoch realizovať. Ich angažovaním sa snažíme o scitlivovanie verejnosti, ktorá snáď postupne začne vnímať schopnosti ľudí s mentálnym postihnutím väčšmi ako ich „nedostatky“ alebo „inakosti“.

Som presvedčená, že napríklad Šukrija dokáže ukuchtiť mnohonásobne chutnejšie a predajnejšie koláče než ja, hoci spoločnosť predpokladá opak. Ako hovorí naša pracovná poradkyňa Izabela: „Napokon, oni nám môžu dať oveľa viac než my dávame im, môžu byť veľmi dobrými pracovníkmi a pracovníčkami. Mali by sme ich vidieť z pozitívnej perspektívy – čo môžu urobiť a dať, nie negatívne – čo robiť nemôžu.“ 

Dobrovoľníctvo v  čase pandémie 

Samozrejme, s pretrvávajúcou pandémiou sa mení i charakter dobrovoľníctva. Viac pracujeme online, tréningy organizujeme tiež online alebo naživo v súlade s pandemickými nariadeniami. Klientky a klientov sa snažíme pri zvládaní pandémie podporovať či už pomocou dodávky hygienických pomôcok, informovania ale i tréningov práce s online aplikáciami. 

Dobrovoľníčke či dobrovoľníkovi v zahraničí dnes okrem kultúrneho šoku hrozí i jeho nová forma v podobe šoku z pandemických opatrení. Kým na Slovensku sa politici a političky hádajú či realizovať plošné testovanie alebo lockdown, v Bosne sa nikdy nerealizovala ani len idea trasovania, lebo každý hneď vedel, že na to krajina, žiaľ, nemá kapacity. Denných prírastkov pozitívne testovaných nie je veľa, no vykonaných testov je ešte menej.

Kedy príde prvá vakcína, zatiaľ nik netuší. A kto ju zaplatí? To je nateraz len rečnícka otázka. Napriek tomu sa mi zdá, že atmosféra je tu príjemnejšia. Veď kaviarne zostávajú otvorené a platí: „Prežili sme vojnu, prežijeme i koronu. Ak boh dá.“ A skúste tiež vysvetľovať babičke, že ju môže zabiť kvapôčka, ktorú nevidno, keď sa pred 25 rokmi v sarajevských uliciach uhýbala svištiacim guľkám. 

 

 

 

Krajina v  politickej nehybnosti 

Na záver by som chcela dodať, že len pred pár desaťročiami bola Bosna a Hercegovina ako súčasť Juhoslávie považovaná za vyspelejšiu než vtedajšie Československo. My sme túžili po povolení na vstup, nie naopak. Dnes sa na Bosnu možno niekto díva ako na „tretí“ či menej rozvinutý štát, no ja tu – okrem iného – nachádzam kopec šikovných a aktívnych ľudí aj rozmanitú históriu a kultúru. Pre mňa je Bosna krásna a pestrá krajina, ktorá do veľkej miery stagnuje pre etnické delenie zakotvené v ústave.

To, zdá sa, vyhovuje ľuďom pri moci a (nielen) bežné občianky a občania sa aj 25 rokov po skončení konfliktu obávajú zmeny fundamentálneho dokumentu ako Pandorinej skrinky. S etnickým delením súvisí i komplikovaný politický systém, v ktorom je náročné presadiť zmeny i manažovať krízu. Ak máte v štáte 136 ministerstiev, ľahko si budete povinnosti a zodpovednosť prehadzovať ako horúci zemiak. 

 

 

 

 

 

 

 

Ivana Godulová, dobrovoľníčka Človeka v ohrození                                                          

Dobrovoľnícky pobyt je podporený zo zdrojov SlovakAid.

Poznámka: Názory a postoje vyjadrené v texte patria výhradne autorke a automaticky nereflektujú názory a postoje Člověka v tísni, Človeka v ohrození ani SlovakAid. 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Inšpekcia rieši, kto varoval Gašpara pred zadržaním. Sudca menoval aj Kaliňáka

Bývalý policajný prezident je obvinený zo založenia zločineckej skupiny.

Dobré ráno

Dobré ráno: O čom je debata o ruskej vakcíne Sputnik

Slovensko môže poslúžiť Sputniku ako experiment.

KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Slovenská stratégia očkovania je zdravotnícky škandál milénia

Odsunutie ľudí nad 65 rokov ku koncu hovorí, že očkovanie úmrtia nezníži.


Už ste čítali?