reklama

Dobrovoľníctvo v Bosne a Hercegovine - rozdelenej krajine so 136 ministerstvami

Naša dobrovoľníčka Ivana pôsobí na pobočke Člověka v tísni v Sarajeve. V článku popisuje nielen projekt sociálnej inklúzie pre ľudí s mentálnym postihnutím, na ktorom spolupracuje, ale aj to, ako sa krajina vyrovnáva s pandémiou.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Po prvý raz som do Bosny a Hercegoviny cestovala v roku 2018. Pristála som na nedostavanom letisku neďaleko Tuzly, nasledovala som „zaručené“ internetové rady, ako sa dostať do Sarajeva, a niekoľko hodín trčala na autobusovej stanici v malom meste, kde akoby zastal čas. Bol práve volebný víkend a ja som len čakala a čakala. S každým ďalším odchodom boli domáci a domáce šikovnejšie a do autobusu sa pretlačili, kým ja som zostávala zízať pred dverami.

Keď som napokon pochopila, že rad tu má iný tvar, než poznám, obsadila som posledné miesto dopravného prostriedku – na dlážke. Cestou sa autobus pokazil a ľudia v pohybe boli prví, ktorí sa snažili vadu opraviť. Do Sarajeva som sa napokon dostala s enormným meškaním, rýchlosťou neprekračujúcou 50 km/h. „To je to, katastrófa!“ smial sa domáci spolucestujúci a ja som sa naučila prvé užitočné bosenské slová. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Dnes som v Sarajeve zas. Už necestujem preplnenými autobusmi, tváre nám zakrývajú rúška. Nálady voči ľuďom v pohybe sa zmenili a ja viac nie som turistkou. Vďaka dobrovoľníckemu programu organizácií SlovakAid a Človek v ohrození sa spolupodieľam na projekte sociálnej inklúzie ľudí so zdravotným postihnutím, ktorý realizuje bosnianska pobočka Člověka v tísni. Teším sa nielen na ekonomické príležitosti pre jednotlivé klientky a klientov a pozitívne príbehy, ktoré so sebou projekt prinesie, ale aj na lepšie pochopenie situácie a kroky k zmenám politík. 

Moje schopnosti sú viac než moje postihnutie: smerom k  zamestnávaniu ľudí s  mentálnym postihnutím 

Člověk v tísni sa v Bosne a Hercegovine venuje sociálnej inklúzii ľudí so zdravotným postihnutím od roku 2015. Na predchádzajúce snahy o deinštitucionalizáciu – teda prechod od života v inštitúciách k nezávislému životu v komunitách – organizácia nadväzuje projektom posilnenia ekonomického postavenia ľudí s mentálnym postihnutím podporeného v rámci českej rozvojovej spolupráce.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Keďže zamestnávanie osôb s mentálnym postihnutím je v Bosne a Hercegovine takmer nulové, projekt sa dá chápať ako pilotný pokus o prebádanie terénu a iniciáciu systémovej zmeny. Z tohto dôvodu sú naše aktivity rozsiahle – od výskumu, cez vzdelávanie cieľových skupín až po aktivizáciu firiem a posilňovanie spolupráce medzi inštitúciami. 

Počas prvých troch mesiacov dobrovoľníckeho pobytu som napríklad pomáhala organizovať sériu tréningov pre pracovných poradcov a poradkyne. Tie a tí sú jedným z najdôležitejších článkov v projekte, pretože v nasledujúcich dvoch rokoch budú sprevádzať ľudí s mentálnym postihnutím celým pracovným procesom – od hľadania vhodných firiem a ich aktivizácie, cez tvorbu životopisov až po prvotné zaúčanie v práci.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Aktuálne už našich osem poradkýň a poradcov rozvíja plány podnikania s prvými klientmi a klientkami. Tak napr. Šukrija – náš klient, ktorý rád pečie – sa bude v blízkej budúcnosti inšpirovať a zlepšovať svoje zručnosti v spriatelenej cukrárni pod odborným dohľadom, aby mohol neskôr piecť pochúťky na predaj u seba doma. 

Tréning pracovných poradkýň a poradcov, ktorí budú sprevádzať klientov a klientky počas celého procesu - od hľadania práce až po prvotnú asistenciu v zamestnaní.
Tréning pracovných poradkýň a poradcov, ktorí budú sprevádzať klientov a klientky počas celého procesu - od hľadania práce až po prvotnú asistenciu v zamestnaní. (zdroj: Archív People in Need)
Expertky z českej organizácie Rytmus sa s nami podelili o know-how a dlhoročné skúsenosti s podporovaným zamestnávaním v ČR.
Expertky z českej organizácie Rytmus sa s nami podelili o know-how a dlhoročné skúsenosti s podporovaným zamestnávaním v ČR. (zdroj: Archív People in Need)
Detailne nám napr. ukázali, ako vytvoriť kariérny plán.
Detailne nám napr. ukázali, ako vytvoriť kariérny plán. (zdroj: Archív People in Need)

Okrem toho som organizovala a vymýšľala aktivity pre študentky a študentov zamerané na práva ľudí so zdravotným postihnutím a advokáciu. Počas workshopov študenti a študentky rozvíjali advokačné plány, ktoré budú v nasledujúcich mesiacoch realizovať. Ich angažovaním sa snažíme o scitlivovanie verejnosti, ktorá snáď postupne začne vnímať schopnosti ľudí s mentálnym postihnutím väčšmi ako ich „nedostatky“ alebo „inakosti“.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Som presvedčená, že napríklad Šukrija dokáže ukuchtiť mnohonásobne chutnejšie a predajnejšie koláče než ja, hoci spoločnosť predpokladá opak. Ako hovorí naša pracovná poradkyňa Izabela: „Napokon, oni nám môžu dať oveľa viac než my dávame im, môžu byť veľmi dobrými pracovníkmi a pracovníčkami. Mali by sme ich vidieť z pozitívnej perspektívy – čo môžu urobiť a dať, nie negatívne – čo robiť nemôžu.“ 

Dobrovoľníctvo v  čase pandémie 

Samozrejme, s pretrvávajúcou pandémiou sa mení i charakter dobrovoľníctva. Viac pracujeme online, tréningy organizujeme tiež online alebo naživo v súlade s pandemickými nariadeniami. Klientky a klientov sa snažíme pri zvládaní pandémie podporovať či už pomocou dodávky hygienických pomôcok, informovania ale i tréningov práce s online aplikáciami. 

Dobrovoľníčke či dobrovoľníkovi v zahraničí dnes okrem kultúrneho šoku hrozí i jeho nová forma v podobe šoku z pandemických opatrení. Kým na Slovensku sa politici a političky hádajú či realizovať plošné testovanie alebo lockdown, v Bosne sa nikdy nerealizovala ani len idea trasovania, lebo každý hneď vedel, že na to krajina, žiaľ, nemá kapacity. Denných prírastkov pozitívne testovaných nie je veľa, no vykonaných testov je ešte menej.

Kedy príde prvá vakcína, zatiaľ nik netuší. A kto ju zaplatí? To je nateraz len rečnícka otázka. Napriek tomu sa mi zdá, že atmosféra je tu príjemnejšia. Veď kaviarne zostávajú otvorené a platí: „Prežili sme vojnu, prežijeme i koronu. Ak boh dá.“ A skúste tiež vysvetľovať babičke, že ju môže zabiť kvapôčka, ktorú nevidno, keď sa pred 25 rokmi v sarajevských uliciach uhýbala svištiacim guľkám. 

Nezvyčajný pohľad na prázdnu Baščaršiju - kultúrne a historické centrum Sarajeva.
Nezvyčajný pohľad na prázdnu Baščaršiju - kultúrne a historické centrum Sarajeva. (zdroj: Archív autorky)
Miesto, kde sa stretávajú kultúry, počas jarného lockdownu.
Miesto, kde sa stretávajú kultúry, počas jarného lockdownu. (zdroj: Archív autorky)
Prázdno v uličkách historického centra počas jarného lockdownu.
Prázdno v uličkách historického centra počas jarného lockdownu. (zdroj: Archív autorky)

Krajina v  politickej nehybnosti 

Na záver by som chcela dodať, že len pred pár desaťročiami bola Bosna a Hercegovina ako súčasť Juhoslávie považovaná za vyspelejšiu než vtedajšie Československo. My sme túžili po povolení na vstup, nie naopak. Dnes sa na Bosnu možno niekto díva ako na „tretí“ či menej rozvinutý štát, no ja tu – okrem iného – nachádzam kopec šikovných a aktívnych ľudí aj rozmanitú históriu a kultúru. Pre mňa je Bosna krásna a pestrá krajina, ktorá do veľkej miery stagnuje pre etnické delenie zakotvené v ústave.

To, zdá sa, vyhovuje ľuďom pri moci a (nielen) bežné občianky a občania sa aj 25 rokov po skončení konfliktu obávajú zmeny fundamentálneho dokumentu ako Pandorinej skrinky. S etnickým delením súvisí i komplikovaný politický systém, v ktorom je náročné presadiť zmeny i manažovať krízu. Ak máte v štáte 136 ministerstiev, ľahko si budete povinnosti a zodpovednosť prehadzovať ako horúci zemiak. 

Pozostatky konfliktu spred 25 rokov sú ešte stále viditeľné.
Pozostatky konfliktu spred 25 rokov sú ešte stále viditeľné. (zdroj: Archív autorky)
„Oprav ma, ubolené mesto.” Nápis na zničenej budove v Mostare.
„Oprav ma, ubolené mesto.” Nápis na zničenej budove v Mostare. (zdroj: Archív autorky)
Lokálna špecialita - suveníry z použitých nábojov.
Lokálna špecialita - suveníry z použitých nábojov. (zdroj: Archív autorky)
Čierny humor domácich. Počas konfliktu sa vyhýbanie guľkám stalo novou olympijskou disciplínou.
Čierny humor domácich. Počas konfliktu sa vyhýbanie guľkám stalo novou olympijskou disciplínou. (zdroj: Archív autorky)
Smog v Sarajeve - znečistené ovzdušie je jedným z hlavných súčasných problémov. Cez zimu Sarajevo patrí k najznečistenejším mestám na svete a počas najhorších dní sa odporúča nevychádzať z príbytkov.
Smog v Sarajeve - znečistené ovzdušie je jedným z hlavných súčasných problémov. Cez zimu Sarajevo patrí k najznečistenejším mestám na svete a počas najhorších dní sa odporúča nevychádzať z príbytkov. (zdroj: Archív autorky)
Výhľad z neďalekých hôr. Sarajevo sa na fotke ukrýva v pozadí – v hmle a smogu.
Výhľad z neďalekých hôr. Sarajevo sa na fotke ukrýva v pozadí – v hmle a smogu. (zdroj: Archív autorky)
Divoké kone neďaleko Sarajeva.
Divoké kone neďaleko Sarajeva. (zdroj: Archív autorky)
Relax na vidieku.
Relax na vidieku. (zdroj: Archív autorky)

Ivana Godulová, dobrovoľníčka Človeka v ohrození 

Dobrovoľnícky pobyt je podporený zo zdrojov SlovakAid.

Poznámka: Názory a postoje vyjadrené v texte patria výhradne autorke a automaticky nereflektujú názory a postoje Člověka v tísni, Človeka v ohrození ani SlovakAid. 

Človek v ohrození

Človek v ohrození

Bloger 
  • Počet článkov:  31
  •  | 
  • Páči sa:  11x

Pomáhame ľuďom, ktorí trpia dôsledkami konfliktov, prírodných katastrof a autoritárskych režimov. Podporujeme ľudské práva, bojujeme s chudobou. Vzdelávame. Zoznam autorových rubrík:  DobrovoľníciRozhovoryZahraničieSlovenskoSúkromné

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu