Ako a prečo organizujeme v Arménsku novú revolúciu

Autor: Človek v ohrození | 25.6.2019 o 10:17 | (upravené 25.6.2019 o 10:25) Karma článku: 5,79 | Prečítané:  2297x

Rozmanitá príroda, vynikajúce jedlo, pohostinní ľudia, ale aj vysoká nezamestnanosť a obyvateľstvo hľadajúce riešenia na svoje existenčné problémy za hranicami rodnej zeme. 

Napriek obrovskej vlne optimizmu nesúcej sa neveľkým územím krajiny po nedávnych politických zmenách, Arménsko má pred sebou ešte dlhú cestu k vysnívanému blahobytu. 

Aj keď český Člověk v tísni tu založil svoju pobočku len pred 15-timi rokmi, Arménsko z veľkej časti podnietilo vznik tejto mimovládnej neziskovej organizácie, keď sa jej budúci zakladatelia rozhodli ešte ako mladí študenti zorganizovať humanitárnu zbierku na pomoc obetiam ničivého zemetrasenia v roku 1988.

Ako sa odvtedy zmenil zemetrasením najviac postihnutý región Širak? Prečo by po úspechu zamatovej revolúcie z jari minulého roku mala nastúpiť vlnená? Čo si o tom myslí miestne obyvateľstvo a ako do všetkého zapadá slovenský dobrovoľník? 

V nepriazni šťasteny

Širak je región, ktorý šťastena už pomerne dlho tvrdohlavo obchádza. Jeho centrum, mesto Gyumri je často označované za najchudobnejšie v Arménsku. Po devastujúcom zemetrasení v roku 1988 sa toto niekdajšie centrum textilného priemyslu krajiny ocitlo v nezávideniahodnej situácií. Z viac ako štvrť milióna obyvateľov, žijúcich kedysi na jeho území, tu ostalo len niečo cez sto tisíc. Mnohí stále žijú v „dočasných“ príbytkoch (tzv. domikoch), kde ich presunuli tesne po zemetrasení. 

Nielen prírodné katastrofy, ale aj rozpad Sovietskeho zväzu prispeli k nedostatku pracovných miest, biede a nadmernej migrácii. A zatiaľ čo na Slovensku s chudobou zápasí približne 12% populácie, v Arménsku pod jej hranicou žije v priemere 30% obyvateľstva. V regióne Širak je to až 44%. Detská chudoba tu oproti 34% národného priemeru dosahuje takmer 50%. 

Ovčia vlna nie je odpad

Širak je okrem ťažkej socio-ekonomickej situácie známy aj svojou dlhoročnou tradíciou chovu oviec. Tradičné vlnové remeslá sú neoddeliteľnou súčasťou kultúrneho dedičstva miestnych obyvateľov. Nanešťastie, ovce sú tu v súčasnosti chované iba na mäso. 

Člověk v tísni preto v tomto regióne spolu s partnermi z neziskových, komerčných, ale aj štátnych sektorov zahájil iniciatívu pre obnovu a modernizáciu hodnotového reťazca vlny a remesiel zaoberajúcich sa jej spracovaním. Cieľom je vytvorenie nových pracovných miest a rozvoj malých a stredných podnikov, čím sa zvýši aj životná úroveň obyvateľstva. 

Ústredným bodom celého projektu je nová továreň na spracovanie vlny. Po necelom roku od začiatku prác sa renovácia budovy s inštaláciou nevyhnutnej techniky dostáva do posledných štádií a so zatajeným dychom sa čaká na spustenie výroby. 

Špecialisti z celého sveta sa zišli v malej arménskej dedinke v snahe prispieť svojou troškou. Viac ako 40 ľudí sa v priebehu posledných mesiacov zúčastnilo našich kurzov a špecializovaných tréningov. Časť z nich nájde uplatnenie priamo v továrni a už čoskoro rozdáme aj prvé granty zamerané na podporu súkromných podnikateľov pôsobiacich v danej oblasti. 

Čo na to miestni?

Dlhodobý úspech továrne, ako aj celého novovytvoreného hodnotového reťazca, je v rukách miestnych obyvateľov. To nám aspoň pri rozhovore povedali Gayane, Hripsime a Voski, účastníčky jedného z našich tréningov. Ešte pred spustením výroby sa s nami tieto tri mladé dámy podelili o dojmy z nových zručností a priblížili nám pohľad miestnej komunity na budúcnosť továrne v ich rodnom kraji. 

Hlavnou motiváciou naučiť sa niečo nové je v prípade zúčastnených možná pracovná príležitosť. Začiatok sprevádzalo mnoho pochybností, no domov už všetci odchádzali s úsmevom na tvári. Účastníčky ocenili profesionalitu inštruktorov a potešili sa aj tímovému duchu, ktorý medzi nimi počas tréningu panoval. 

Takmer 80% domácností v ich okolí vlastní ovce. Preto aj Gayane, Hripsime a Voski už majú predchádzajúce skúsenosti s prácou okolo vlny. Aktivity ako pranie a mlátenie vlny, či len večerné štrikovanie sú prirodzenou súčasťou ich každodenných životov. 

Z množstva nových činností, ktoré si počas tréningu mohli vyskúšať, všetky tri najviac zaujalo česanie vlny a pradenie na kolovrátku. Rovnako sú všetky presvedčené, že miestni obyvatelia majú veľký záujem o nové pracovné miesta v továrni a urobia všetko preto, aby zaručili jej dlhodobé fungovanie. 

Chov oviec a remeslá spojené so spracovaním vlny sú ľuďom v regióne veľmi blízke. Ak aj nenájdu uplatnenie priamo v novej továrni, účastníci tréningov určite nájdu motiváciu a dostatok možností zapojiť sa do jej chodu. Od chovu oviec až po výrobu a predaj výrobkov z miestnej vlny, možnosti sú takmer neobmedzené.  

Dúfame, že táto iniciatíva nám pomôže vytvoriť 60 nových pracovných miest prostredníctvom továrne na spracovanie vlny. Navyše by sme chceli zvýšiť zamestnateľnosť 150-tich žien a mužov zvýšením ich kvalifikácie v oblasti remesiel spojených so spracovaním vlny. Nezabúdajúc na súkromný sektor, podporou 14-tich malých a stredných podnikov naprieč celým hodnotovým reťazcom vlny zlepšíme aj ich konkurencieschopnosť a výnosnosť.

Pre dosiahnutie ešte lepších a hlavne dlhodobo udržateľných výsledkov čoskoro podporíme naše vlnené snahy spustením ďalšej iniciatívy zameranej na zlepšenie zamestnateľnosti študentov odborných škôl v oblastiach poľnohospodárstva a textilného priemyslu. 

Cez posilnené partnerstvá so súkromným sektorom a prepojenie štúdia s praxou vytvoríme lepšie podmienky pre uplatnenie študentov mnohých technických odborov. Umožníme tým tiež miestnym odborným školám poskytovať viac trhovo orientované kurzy. Naším cieľom je lepšie vyvážiť nepomer medzi ponukou a dopytom po zručnostiach na miestnom trhu práce, čím ďalej podporíme socio-ekonomický rozvoj celého regiónu. 

Ako dobrovoľníčka mám šancu zapojiť sa do mnohých aktivít spojených aj s týmto projektom. Už niekoľko mesiacov sa starám o komunikáciu s verejnosťou – tvorím plagáty, letáky, fotím či strihám videá. Moja pozícia mi ponúka nesmiernu flexibilitu a rôznorodosť činností, do ktorých sa môžem zapojiť, či už spojených s komunikáciou, ľudskými zdrojmi alebo projektovým manažmentom. 

Som rada, že sa zo Širaku môže opäť stať aktívny a prosperujúci región, v ktorom ľudia dokážu nájsť uplatnenie a uživiť svoje rodiny aj bez cestovania za prácou a dôstojným životom do často veľmi vzdialených kútov sveta. Dobrovoľníctvo pre Člověka v tísni preto určite odporúčam každému, kto sa potrebuje cítiť v práci užitočný a zároveň rásť po profesionálnej ale aj osobnej stránke. 

A ak vás viac ako ovce zaujíma turistika a chceli by ste zistiť niečo o krásach doteraz neobjavených kútov sveta, sledujete nás aj naďalej. Už čoskoro sa vás zoberieme na dobrodružstvá po historických chodníkoch regiónu Syunik. S trochou šťastia sa na nich už toto leto aj stretneme. 

Kristína Križanová, dobrovoľníčka Človek v ohrození
Dobrovoľnícky pobyt je podporený zo zdrojov SlovakAid.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Reportáž Zuzany Kepplovej

Kauza Dobšiná: Čo sa to stalo v našom meste

Prečo Dobšinčania odchádzajú a prečo zostávajú.

Dobré ráno

Dobré ráno: Grónsko ustálo Trumpove chute. Nateraz

Dánska premiérka označila debatu o predaji Grónska za absurdnú


Už ste čítali?