Ako som sa vďaka dobrovoľníctvu stala súčasťou jedinečnej idey

Autor: Človek v ohrození | 3.1.2019 o 15:16 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  915x

Myšlienka, ktorú neváham nazývať jedinečnou. Mení totiž osud tých najmenších a najzraniteľnejších k lepšiemu. 

Stala som sa jej súčasťou, a to len vďaka jednému z najlepších rozhodnutí v mojom živote. Vďaka rozhodnutiu opustiť na pár mesiacov komfort a realitu každodenného života na Slovensku a stať sa dobrovoľníkom v zahraničí. 

Jedinečný nápad, o ktorom hovorím, vznikol z iniciatívy troch mladých ambicióznych ľudí v meste Tripoli na severe Libanonu. Po rokoch nestability a vzájomných konfliktov podnietených nepriaznivým politickým vývojom v Libanone ako aj v celej oblasti Blízkeho východu, obzvlášť v susednej vojnou zmietanej Sýrii, sa mladá trojica Libanončanov rozhodla využiť opätovnú stabilitu v meste a zrealizovať svoj podnikateľský plán. Ich jedinečný nápad uzrel svetlo sveta na jar roku 2017 v podobe jazykového inštitútu, ktorý za vyše rok a pol svojej existencie privítal takmer štyri stovky študentov arabského jazyka z rôznych kútov sveta. Tajomstvo úspechu celého projektu spočíva v blízkovýchodnej autenticite mesta a jeho arabsky hovoriacom obyvateľstve. Oproti Bejrútu, ktorý svojím životným štýlom a architektúrou viac ako Blízky východ pripomína niektoré z európskych veľkomiest,  ponúka Tripoli ideálne podmienky na štúdium arabského jazyka a oboznámenie sa s reáliami blízkovýchodného regiónu. Pre niektorých chaotické, špinavé a na prvý pohľad neatraktívne Tripoli sa tak pre iných stáva na niekoľko týždňov či mesiacov dočasným domovom a miestom, kde si plnia svoj arabský sen.

Tripoli, podobne ako aj ostatné časti krajiny, zasiahla po roku 2011 migračná vlna vyvolaná občianskou vojnou v Sýrii. Hoci oficiálne zdroje hovoria čoraz častejšie o postupnom návrate sýrskych utečencov späť do vlasti, skupina navrátilcov predstavuje iba zlomok z celkového počtu Sýrčanov, ktorí za posledných sedem rokov od vypuknutia konfliktu našli útočisko v susednom Libanone. Krajina, v ktorej štvrtinu celkovej populácie tvoria utečenci, tak zostáva v dôsledku ekonomických a politických tlakov oslabenou a zraniteľnou. Napriek negatívnym dopadom, ktoré migračná vlna má na libanonskú spoločnosť, sa už vyššie spomínaná skupinka mladých Libanončanov z Levantského inštitútu rozhodla premeniť hrozbu na výzvu a postaviť sa zoči voči každodennej realite vo svojom rodnom meste. Vznikol nápad, sociálna myšlienka, ktorá dnes tvorí jeden z úspešne fungujúcich a stále sa rozvíjajúcich pilierov jazykového inštitútu – centrum MAAN. 

MAAN, nenápadná budova v mestskej časti Zehriyeh v meste Tripoli, vzdialená len pár desiatok metrov od Levantského inštitútu, poskytuje štyrikrát do týždňa doplňujúce vzdelávanie asi štyridsiatim deťom sýrskeho pôvodu vo veku 6 až 13 rokov. Spolu s otvorením jazykových kurzov v roku 2017 sa Inštitút rozhodol prevziať aj finančnú zodpovednosť nad Centrom a je dodnes jeho jediným prevádzakovateľom a finančným podporovateľom. Prepojenie medzi dvomi inštitúciami nezostalo iba na úrovni financovania, ale bolo povýšené aj na ľudskú úroveň. Desiatky študentov prichádzajúcich do Tripoli za účelom štúdia arabského jazyka vo svojom voľnom čase poskytujú hodiny anglického a francúzskeho jazyka a zvyšujú tak pravdepodobnosť úspešnej integrácie sýrskych detí do libanonského vzdelávacieho systému. Ten na základe rozhodnutia libanonskej vlády umožňuje deťom sýrskeho pôvodu byť jeho súčasťou, no neznalosť francúzskeho jazyka vytvára prekážku v efektívnom vzdelávacom procese. Našťastie, aj vďaka centru MAAN, prekážku dočasného charakteru. Vďaka organizácii Človek v ohrození a finančnej podpore SlovakAid som dostala príležitosť pôsobiť šesť mesiacov ako dobrovoľník v Levantskom inštitúte a v centre MAAN súčasne. Neopakovateľná skúsenosť, ktorá predčila moje očakávania. Ani jedno z detí, ktoré denne v centre stretávam, si dobrovoľne nevybralo život utečenca.

Riadim sa pravidlom, že je zbytočné rozpitvávať staré rany a preto sa detí nepýtam ani iným spôsobom nesnažím dozvedieť, čo zažili pred tým, než sa dostali do centra. Ja aj všetci ostatní, ktorí sa denne v centre stretávame, si dobre uvedomujeme, že naša práca neprinesie trvalé riešenie ani návrat do vlasti, ale je určite tou správnou cestou k lepšej budúcnosti každého jedného dieťaťa, ktoré dostalo šancu navštevovať MAAN. Chce to už iba veľa pevných síl a entuziazmu...a ľudí nadšených pre rovnakú myšlienku... 

Dáša Židuliaková, dobrovoľníčka Človek v ohrození
Dobrovoľnícky pobyt je podporený zo zdrojov SlovakAid.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ANALÝZA

Mayová prežila ďalšiu skúšku, no súboj štyroch sa nekončí

Premiérka musí sľubovať, ale nemá kam uhnúť.

Komentár Zuzany Kepplovej

Prečo sa Šufliarsky ponáhľal vysvetľovať

Svoj spoločenský vplyv v tomto štáte si odmeriate vzdialenosťou od Kočnera.


Už ste čítali?