Prečo jedna škola nestačí?

Autor: Človek v ohrození | 28.6.2018 o 14:01 | (upravené 3.1.2019 o 15:21) Karma článku: 2,66 | Prečítané:  1175x

Fatima má 11 rokov. Keď mala šesť, jej rodina sa musela odsťahovať z ich rodnej dediny v Sýrii. Zanechali za sebou svoj dom, svoju farmu, svoju rodinu, a svoju identitu. 

Posledných päť rokov strávila Fatima so svojou rodinou v utečeneckom útulku. Počas detstva v Libanone striedavo chodila aj nechodila do školy. Už rok však navštevuje vzdelávacie centrum, ktoré sa nachádza priamo v utečeneckom útulku, v budove, ktorá sa žiaľ na niekoľko rokov musela stať pre jej rodinu domovom.

Dočasné podmienky sa pre mnohé rodiny stali normou. Pre väčšinu detí mladších ako osem rokov, je toto provizórium jediným domovom, ktorý poznajú. V Libanone, Jordánsku, a okolitých krajinách vyrastá generácia Sýrčanov, ktorí sú často označovaní za stratenú generáciu. Vyrastajú v komunitách, ktoré so sebou nesú veľkú traumu spôsobenú vojnou, a ocitajú sa tu na okraji spoločnosti. Prístup k zdravotnej starostlivosti a vzdelaniu je častokrát veľmi obmedzený. Je však nesmierne dôležité, aby deti, ktoré vyrastajú ako utečenci v cudzej krajine, strávili roky keď sa formuje ich charakter, v prostredí, ktoré im poskytne plnohodnotné podmienky na rozvoj osobnosti.

Nezisková organizácia SB Overseas prevádzkuje od januára 2017 vzdelávacie centrum, ktoré má pomôcť práve deťom ako Fatima dobehnúť učivo, ktoré počas posledných rokov zameškali. Centrá ako to, v ktorom slúžim prostredníctvom dobrovoľníckeho programu organizácie Človek v ohrození sa snažia každodennou a dlhodobou prácou zvrátiť osud “stratenej generácie” najmladších Sýrčanov.

 

Prečo dve školy?

Sýrske deti, ktoré vyrastajú v Libanone majú bezplatný prístup k vzdelaniu na libanonských štátnych školách. Na mieste je teda otázka, prečo prevádzkujeme vzdelávacie centrum pre deti, ktoré môžu chodiť aj do “normálnej” školy? Nie je to mrhanie prostriedkami, a nepodporujeme tým ďalšiu segregáciu?

Aj keď majú deti prístup k vzdelaniu na štátnej škole, prax je často iná. Libanonský školský systém je totiž preťažený, a nedokáže pokryť všetky potreby detí, ktoré zameškali niekoľko rokov školskej dochádzky. Okrem zameškaného učiva sú tieto deti traumatizované konfliktom a vyrastajú v nevyhovujúcich podmienkach.

Vyučovanie v štátnych libanonských školách nedokáže preklenúť medzery vo vzdelaní a deti utečencov sa tak v školách dostávajú na vedľajšiu koľaj a ich vzdelanie druhotriedne. Mnohé libanonské školy pracujú v dvoch smenách - doobeda libanonské deti, a poobede sýrske. Tento model je nevyhnutný kvôli nedostatku kapacity, ktorý spôsobil veľký počet utečencov v krajine.

Okrem toho len približne tretina školopovinných detí, ktoré bývajú v utečeneckej ubytovni navštevuje štátnu školu. Mnohí rodičia tam totiž len neradi posielajú svoje deti. Škola, do ktorej chodia naši študenti, im žiaľ neponúka toľko podpory, koľko by potrebovali.

V minulosti boli obeťami šikany zo strany libanonských detí ale aj učiteľov. Nejedenkrát ich v škole zbili, a za trest museli umývať v škole záchody. Triedy sú preplnené, a teda len veľmi ťažko sa tam môžu študenti sústrediť. Ďalším nedostatkom momentálneho nastavenia sú neadekvátne požiadavky na úroveň sýrskych študentov. V štátnej škole sú naši študenti zaradení do tried podľa veku, a nie podľa ich úrovne. Keďže mnohé deti nemali súvislé vzdelávanie niekoľko rokov, ich úroveň nezodpovedá ich veku. Často sú teda študenti odradení zdanlivým neúspechom a zlyhaním v škole. Takýto prístup teda len znižuje motiváciu a podporuje nezdravé učebné návyky.

Vyučovanie na libanonských školskách prebieha bilingválne buď v angličtine alebo francúzštine. Toto vytvára ďaľšiu prekážku pre sýrskych študentov, ktorí sa doposiaľ vzdelávali v arabčine. Pre mnohých rodičov je to taktiež komplikácia, kedže svojim deťom nedokážu pomôcť s učivom. Študenti sa teda často ocitajú v triedach, ktoré nie sú prispôsobené ich úrovni, a stávajú sa  obeťami neosobného prístupu v školách.

Prostredie utečeneckej ubytovne však len veľmi ťažko môže ponúknuť priestor pre zdravý vývoj dieťaťa. Ako som vyššie spomenula, ani prístup k vyučovaniu na školách nie je zárukou kvalitnej výchovy a vzdelania. Komunita, s ktorou pracujeme trpí veľkou traumou z následkov vojny. Deti vyrastajú v podmienkach, kde často obaja rodičia trpia depresiami. Preto ak chceme týmto deťom ponúknuť účinné nástroje na ich ďalší rozvoj, a teda aj rozvoj ich krajiny, musíme im ponúknuť bezpečný a stabilný priestor. Vzdelávacie centrum, ktoré sa nachádza priamo v ubytovni sa môže stať práve takýmto ostrovom stability. Aby to tak mohlo byť, musíme našim deťom zabezpečiť zdravú socializáciu, a uistiť sa, že naše služby sú k dispozícii nielen deťom, ale aj celým rodinám, pre ktoré sa stalo toto prostredie domovom. 

 

Riešenie problémov spojených s utečeneckou krízou by sme teda už nemali brať  len ako akútnu humanitárnu pomoc, ktorá sa podáva v krízových situáciách. Je dôležité, aby sme pristupovali k týmto problémom ako k otázkam rozvojovej pomoci - teda dlhodobej spolupráce s komunitami, a celou spoločnosťou. Vojna v Sýrii totiž nezostane záležitosťou  jednej dekády. Problémy, ktoré  vznikli ako dôsledok posledných rokov, budú mať veľké dôsledky minimálne pre celú jednu generáciu.

Napriek tomu, že sa situácia v Sýrii pomaličky zlepšuje, všetci si uvedomujú riziká spojené s vysnívaným návratom domov. Vidina  návratu sa stáva reálnejšia pre mnoho ľudí. Vznikajú však mnohé otázky. Ako bude vyzerať  Sýria v čase ich návratu? Aké vzdelanie budú môcť ponúknuť zbombardované školy? Budú mať mladí ľudia možnosť zapojiť sa  do riadenia svojej krajiny? Kto obnoví  povojnovú Sýriu? Myslím si, že toto budú kľúčové otázky pre ľudí mojej generácie v medzinárodnej komunite. Je preto nesmierne dôležité, aby sme sa hneď teraz sústredili na dlhodobú spoluprácu s utečeneckou komunitou, ktorá sa už nemôže obmedziť len na pomoc pri začlenení do školského systému. “Stratenej generácii” treba ponúknuť vzdelanie, prostredníctvom ktorého im umožníme kriticky premýšľať nad svetom okolo nich. Musíme im vytvoriť prostredie, kde sa v pokoji a bezpečí budú môcť vyrovnať s traumou vojny. Verím, že len prostredie, v ktorom budú ľudia rešpektovaní a dlhodobo podporovaní vo vzdelaní, ich vyzbrojí potrebnými nástrojmi na riešenie spoločenských otázok - či už v utečeneckých komunitách, alebo doma, v Sýrii.

Zuzana Prostredníková

dobrovoľníčka, Človek v ohrození

Dobrovoľnícky pobyt je podporený zo zdrojov SlovakAid.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Zdanie ohrozenia a žiadne odpovede. Čo ukázalo obvinenie Naďa z OĽaNO

Budúci týždeň sa prípad dostane aj pred parlamentný výbor.

Stĺpček Petra Schutza

Na vazalstve polície sa nič nezmenilo

Stíhanie Naďa z OĽaNO je zneužitím štátnej moci.

V Bratislave zmizol študent z Prešova

Bez stopy sa stratil počas behu s kamarátmi.


Už ste čítali?