O dobrovoľníctve v Moldavsku, najmenej navštevovanej krajine Európy

Autor: Človek v ohrození | 5.7.2017 o 8:45 | (upravené 5.7.2017 o 9:37) Karma článku: 7,34 | Prečítané:  2770x

Na tri mesiace odletela do Moldavska, aby sa venovala mladým ľuďom. Chcela, aby kriticky pristupovali k informáciám a ovplyvňovali dianie okolo seba. Dobrovoľníčka neziskovej organizácie Človek v ohrození Eva Martiníková.

V Moldavsku si strávila tri mesiace. Prečo si sa rozhodla pre dobrovoľníctvo práve v tejto krajine?

Krajina pri mojom rozhodovaní nezohrávala žiadnu zvláštnu rolu, rozhodovala náplň práce a celkový cieľ projektu. Vhodný projekt som pre seba hľadala už dlhší čas, preštudovala si asi dve desiatky ponúkaných dobrovoľníckych pozícií, no žiadna ma zvlášť nezaujala. A raz som na Facebooku Človeka v ohrození postrehla oznam, že hľadajú dobrovoľníkov. Ich projekt v Moldavsku mi dával zmysel a taktiež som dúfala, že preň s mojimi skúsenosťami dokážem byť prínosom. Bola to práca s mládežou a ja som mala prax i absolvované tréningy, ktoré som neskôr v Moldavsku aj skutočne využila. A už po pár dňoch na projekte som vedela, že som na správnom mieste. Projekt splnil moje očakávania, dokonca si myslím, že ich aj prekonal. (smiech)

Tvojím hlavným poslaním bolo pracovať na projekte Jeden svet na školách, teda vzdelávanie pomocou dokumentárneho filmu, ktoré Človek v ohrození uskutočňuje aj na Slovensku.

Áno. Cieľom projektu, rovnako ako na Slovensku i v Moldavsku, bolo prispieť k výchove zodpovedných mladých ľudí, ktorí sa dokážu orientovať v súčasnom svete. Vedia otvorene a kriticky pristupovať k informáciám, nie sú ľahostajní, chcú ovplyvňovať a tiež skutočne ovplyvňujú dianie okolo seba. Prostredníctvom dokumentárnych filmov, ktoré obsahovali najmä ľudskoprávnu tematiku a následných diskusií a výučbových aktivít sme priniesli medzi mladých ľudí dôležité témy, nad ktorými sa museli kriticky zamyslieť.

Čo obsahovala tvoja práca?

Mladým ľuďom, zväčša stredoškolákom vo veku od 15 do 18 rokov, sme pomáhali budovať sieť neformálnych mládežníckych filmových klubov. Pre ich lídrov sme pripravovali rôzne tréningy, testovacie premietania a školili ich, ako majú oni sami dokumentárne filmy premietať. Napríklad, ako správne predstaviť film či viesť diskusiu po filme. Ako rozobrať určitý problém, ako argumentovať, ako na rôzne aspekty dokumentu poukázať. Aby boli schopní s filmom pracovať a nebolo to iba o tom, že film pustia a keď skončí, všetci odídu.

Všetky filmy som si preto musela vopred napozerať a urobiť si prípravu, ako budem viesť diskusiu. Mladých lídrov bolo asi 30 a mnohokrát som sa s viacerými z nich stretávala aj každý deň. Ak sme pre nich práve neorganizovali školenia, pomáhali sme im s premietaniami či sa prišli pozrieť, ako prebieha diskusia po filme. Ale takmer všetko si naplánovali a dohodli sami. A premietali v kultúrnych domoch, knižniciach, alebo aj v školskej telocvični.

Takže sa premietalo aj počas vyučovania?

Premietalo sa mimo vyučovania, ale aj v rámci neho. V Moldavsku žiaci nemajú predmet podobný našej Občianskej náuke, projekt Jeden svet na školách ho tak čiastočne nahrádza. V rámci neho dostávajú školenia aj učitelia, ktorí potom môžu filmy využívať vo svojej výučbe počas rôznych predmetov. Ministerstvo školstva v Moldavsku však tiež implementovalo nový voliteľný predmet Vzdelávanie prostredníctvom filmu, ktorý už zaviedli vyše tri desiatky moldavských škôl.

Do akej miery sa dnes mladí ľudia v Moldavsku zapájajú do verejných aktivít?

Projekt trvá v Moldavsku už tri roky. Ak budem hovoriť o mladých ľuďoch, ktorí sú doň zapojení a s ktorými som pracovala, tak tí sú veľmi aktívni. Aj keď napríklad ešte nemôžu voliť, politiku sledujú, veľmi ich zaujíma a majú na mnohé veci svoj názor, ktorý si dokážu i obhájiť. Je teda vidieť, že takýto projekt v krajine význam má. Avšak, samozrejme, vo všeobecnosti platí, že Moldavčania sú voči politickej situácii apatickí, keďže svoju budúcnosť v tej krajine nevidia. Aj mnoho mladých odchádza študovať do zahraničia, alebo aspoň do Rumunska a je takmer samozrejmosťou, že ľudia majú i rumunské občianstvo.

Pretože Rumunsko je členom Európskej únie?

Mnohé projekty či štipendijné programy sú určené len študentom z krajín Európskej únie. Ako Rumuni sa tak o nich Moldavčania môžu uchádzať a skutočne o nich bojujú. Pri niektorých programoch sú tiež študenti z EÚ vo výhode – okrem jednoduchšieho procesu platia niekedy až päťnásobne nižšie školné.

Ale samozrejme, ako Rumuni môžu Moldavčania i jednoduchšie cestovať a pracovať v zahraničí, čo mnohí chcú. Dnes rodičia troch zo štyroch rodín, prípadne starší súrodenci či iní členovia domácností pracujú v zahraničí a posielajú domov peniaze. Častým modelom je, že mnoho detí vyrastá so starými rodičmi, lebo rodičia odišli na zárobky. Jasne to vidno na vidieku, polovica z domov je viditeľne neobývaná. Mimo Moldavska pracuje asi milión ľudí, takže značnú časť príjmov v krajine tvoria financie posielané zo zahraničia. 

Jedna moja kolegyňa sa raz vrátila so synom z Rumunska a vydýchla si, že konečne už všetky jej deti majú aj rumunské občianstvo. Je to normálne. V súčasnosti dokonca nemusíte mať k Rumunsku žiaden vzťah, napríklad rodinu, aby ste si o občianstvo zažiadali. Celý proces však trvá asi pol roka a je plný byrokracie. Iba otvorenie podniku trvalo môjmu známemu v Moldavsku dva a pol roka. Dokonca vznikli sprostredkovateľské agentúry, ktoré ľuďom občianstvo pomáhajú vybaviť.

Čo si si z projektu doniesla na Slovensko?

Zistenie, že som veľmi adaptabilná (smiech). Veľmi rýchlo som si zvykla na organizáciu aj na ľudí, to som si dovtedy o sebe nemyslela. No hlavne, naučila som sa mať iný prístup k práci. Moja moldavská koordinátorka bola vždy plná energie a nápadov, nebála sa s ničím pracovať, nehľadala limity, ale riešenia a akceptovala všetky názory ostatných. To ma inšpirovalo. A tiež mladí ľudia, ktorí videli zmysel v tom, čo robia. A nepochybovali o tom, hoci im nie vždy všetko vyšlo podľa predstáv. 

Po skúsenosti z Moldavska som si uvedomila, že i s malými zdrojmi sa dajú robiť veľké veci. A tiež, že aj mladí ľudia v stredoškolskom veku majú obrovský potenciál ovplyvniť svoje okolie a zaktivizovať ďalších ľudí. Myslím si, že aj na Slovensku je potrebné diskutovať so stredoškolákmi o dôležitých témach a dať im priestor na realizáciu. Som preto rada, že budem môcť na svoju skúsenosť z Moldavska nadviazať. Svoju prax totiž teraz využijem pri ďalšej spolupráci s Človekom v ohrození na slovenskom projekte Jeden svet na školách. 

Eva mohla pôsobiť v Moldavsku vďaka finančnej podpore SlovakAid.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

V Belgicku zadržali 112 slovenských kamiónov pre možné vykorisťovanie vodičov

Polícia skúma či nedošlo k systematickému sociálnemu dumpingu.

TRENČÍN

Strelcovi zo Smeru potvrdil súd 20 rokov za pokus o vraždu

Krajský súd zamietol odvolanie Jaroslava Baču.

ŠPORT

Zomrela bývala wimbledonská víťazka Jana Novotná

Češka zomrela vo veku 49 rokov.


Už ste čítali?