Kokwa: Moja prvá cesta do terénu

Autor: Človek v ohrození | 12.4.2017 o 12:17 | (upravené 12.4.2017 o 18:47) Karma článku: 6,54 | Prečítané:  2100x

Slovensko na sedem mesiacov vymenila za kenské mestečko Molo. Pracuje na projektoch zameraných na zodpovedné poľnohospodárstvo a potravinovú bezpečnosť. Z Kene píše dobrovoľníčka Človeka v ohrození Asena Filková.

Krokodíly, hrochy, farebné vtáky, ktorých tu žije viac ako 400 druhov, opice, divé svinky, žirafy a krásna príroda. Keď navštívite jazero Baringo uprostred Kene, chvíľu sa cítite ako v rozprávke Leví kráľ. Ale život nie je rozprávka.

Ako súčasť NECOFA tímu, lokálneho partnera Človeka v ohrození, som navštívila jazero Baringo a jeho ostrovy, z ktorých najväčší je Kokwa, aby sme zhodnotili situáciu a potreby miestnej komunity. Tá čelí mnohým ťažkostiam s komplikovaným pozadím. Toto som sa doteraz o niektorých z ich starostí dozvedela.

Súperia odjakživa

Oblasť jazera Baringo obývajú tri domorodé kmene: Tugen (Samora), Ilchamus (Njemps), jediný pastiersky kmeň, ktorý loví a konzumuje ryby, a Pokot, ktorého príslušníci sú tiež prevažne pastieri, ale aj pestovatelia. Meradlom bohatstva medzi kmeňmi Pokot a Ilchamus je počet kráv, ktoré vlastnia. Hlavnou súčasťou ich jedálneho lístka je krv kráv s mliekom.

Kmene Ilchamus a Pokot spolu odjakživa súperili pre hodnotu kladenú na dobytok, nedostatok vodných zdrojov a pastvín. Obzvlášť v obdobiach sucha. Za útočníkov sú pritom často označovaní Pokoti.

Niektorí príslušníci kmeňa Ilchamus z oblasti Rugus prišli v roku 2007 v dôsledku týchto konfliktov o svoje domovy a dobytok. Stratili tak celé bohatstvo a museli sa presťahovať na ostrov Kokwa a do oblasti Kiserian. Títo ľudia sú vnútorne presídlení dodnes. 

Konflikty medzi týmito kmeňmi, ktoré si médiá všímajú, prispievajú k všeobecnému poklesu turistického ruchu v Keni. Oblasť jazera tak pre bezpečnostné riziká stráca potrebných miestnych i zahraničných turistov.

Nárazníkové pásmo

Vláda sa snažila túto situáciu vyriešiť a medzi týmito dvoma kmeňmi vytvorila nárazníkové pásmo. Tým sa stala rezervácia Ruko (Ruko Community Wildlife Conservancy), ktorá na východnom brehu jazera zaberá 77 štvorcových kilometrov. Hlavnou myšlienkou bolo umožniť obom komunitám ťažiť z regiónu v rovnakej miere, priniesť mier a prosperitu s pomocou turistického ruchu, a tým pomôcť k etnickému zmiereniu.

Táto snaha sa premietla i do samotného názvu rezervácie Ruko. Ten spája prvé dve písmená názvu oblasti Rugus, v ktorej žije kmeň Ilchamus, a názvu Komolion, lokality, kde žijú Pokoti. Strážcovia a zamestnanci rezervácie sú v pomernom zastúpení z oboch kmeňov a ich cieľom je nielen chrániť prírodu, ale tiež znížiť etnické napätie v oblasti.

Rezervácia je známa svojimi ôsmimi Baringo žirafami (hovorí sa im aj Rothchild žirafy), ktoré sa vrátili do svojej domovskej oblasti po mnohých rokoch. Ja ich volám „osem statočných námorníkov“, keďže cestu do staronového domova museli absolvovať aj na špeciálne upravených člnoch.

Hoci podľa miestnych myšlienka, že rezervácia bude slúžiť ako katalyzátor mieru trochu funguje, posledné správy ukazujú, že sa ešte stále nepodarilo dosiahnuť konečný cieľ. Miestna i zahraničná tlač naznačuje, že časté ozbrojené prepady v oblasti nespôsobuje sucho, ale sú politicky riadené. Do oblasti vyslali dokonca armádu, ktorá má situáciu zmierniť.

Bez ohľadu na to, čo je skutočným dôvodom súčasných prepadov, nenávisť medzi týmito dvoma kmeňmi je už od ich detstva zakorenená hlboko medzi členmi komunity. Bude treba mnoho rokov a intervencií vo forme vzdelávania a výmeny kultúrnych zvykov, pozitívnych príkladov a viac sobášov medzi kmeňmi, aby sa krok za krokom vybudovalo porozumenie, narušili stereotypy a zabezpečil mier. 

Voda abnormálne bohatá na fluorid

Keďže jazero Baringo je sladkovodné jazero, mysleli by ste si, že aspoň na tomto mieste v Afrike nebude problém s vodou. Žiaľ, nie je to tak.  Hlavné problémy s vodou sú hneď dva –  je znečistená a abnormálne bohatá na fluorid.

Voda v osídlených oblastiach je vysoko bakteriálne kontaminovaná. Analýza vzoriek vody z neobývaných oblastí, napríklad z okolia horúcich prameňov, pritom rovnakú kontamináciu nevykazuje. Podľa záznamov miestnej ambulancie sú zlé hygienické návyky obyvateľov príčinou 25 percent chorôb u detí do päť rokov a 10 percent u dospelých. Dostatočným prevarením vody sa dá zbaviť baktérií, ale nie fluoridu.

Na ostrove ma prekvapili dievčatá, ktoré pili vodu priamo z jazera, kde sme zakotvili loďkou. Teraz už viem, že ich neuveriteľne hnedé zuby sú jedným z mnohých dôsledkov vysokého obsahu fluoridu vo vode. Obidve školy na ostrove mali v minulosti špeciálne filtre na odstránenie fluoridu, pred niekoľkými rokmi ich však zničili povodne.

Počas našej návštevy inštaloval NECOFA tím dva nové filtračné stroje, ktoré, dúfam, budú deťom dobre a dlho slúžiť. Dve mašiny ale nestačia. S kolegami vymýšľame projekt, ako by sa obyvateľom ostrova dalo pomôcť dlhodobo. Vymyslieť vhodné intervencie je náročné, a taktiež, treba ešte zohnať financie. Neviem, čo z toho je náročnejšie.

Za každú úsporu kúpia kravu

Tradičné komunity žijúce v okolí jazera sú viac pastiermi než pestovateľmi. Domáce zvieratá často zničia akékoľvek úspechy záhradničenia na tvrdej vyprahnutej kamenistej pôde. Ale keďže dobytok je pre Ilchamov zlato, kedykoľvek ušetria trochu peňazí, okamžite si kúpia kravu alebo kozu.

Tradície a kultúru ťažko premôcť a s pestovaním je oveľa viac práce. Preto sú nutné ďalšie intervencie a propagácia efektívnej a udržateľnej formy poľnohospodárstva s cieľom zabezpečiť miestnej komunite potraviny i dostatočnú výživu, a využívať recykláciu biologického odpadu. 

Rýb ubúda

Ilchamovia, ktorí sa museli presťahovať na ostrov Kokwa, stratili svoj dobytok. Keďže pestovanie ešte nie je veľmi rozšírené, rybolov je pre mnohých jediným zdrojom ich príjmov. Každé ráno preto nasadajú do unikátnych kanoe zvaných kadish vyrobených zo stromu ambatch a idú na ryby, najmä sumce a tilapie.

Znečistenie vody má svoje následky aj tu. Rýb ubúda a napríklad tilapie je dnes loviť zakázané. Rešpektovali by ste ale tento zákaz, ak by ste tilapiu chytili a vedeli, že to je jediný zdroj príjmov vašej rodiny? Ilchamovia zvykli ulovené ryby údiť a predávať ich tak na pevnine s vyšším ziskom. Dnes ich ale predávajú nespracované s minimom profitu, na ostrove je totiž nedostatok dreva na údenie. 

Avšak, potešilo ma počuť o náznakoch posilňovania postavenia žien v tejto tradicionalistickej oblasti jazera Baringo. Rybolov je tradične mužské remeslo a úlohou žien je „len“ práca v domácnosti. Toto sa postupne mení a dnes sa niektoré ženy priamo podieľajú na rybolove či dokonca šoférujú motorové člny.

Na juhu ostrova je luxusný ekokemp (áno, zvláštna kombinácia). Zamýšľala som sa nad tým, či turizmus pomôže alebo zničí túto oblasť.  Bolo mi povedané, že ekokemp je vnímaný pozitívne, lebo hoci ho prevádzkujú zahraniční majitelia, poskytuje pracovné príležitosti miestnym. Taktiež, vraj 10 percent zo zisku z ubytovania ide komunite, predovšetkým na stredoškolské a vysokoškolské štipendiá. Momentálne však kemp zíva prázdnotou.

Ďalším problémom Kokwy je energia. Ostrov nie je pripojený k elektrickej sieti. Varí sa na dreve, no stromov je na ostrove málo. Na dvoch školách a ambulancii som videla solárne panely. 

Problémov nikdy nie je dosť

Na ostrove sme navštívili aj dve miestne školy. Prišlo mi zvláštne, že na základnej škole funguje internát len pre dievčatá, hoci ju navštevujú aj chlapci. Riaditeľ školy mi vysvetlil, že škola s internátom umožňuje mnohým dievčatám získať vzdelanie a uniknúť obriezke či predčasnému manželstvu, ktoré sa v komunite Ilchamus stále praktizujú ako tradičné rituály vstupu do dospelosti.  

Ľudia na ostrove Kokwa žijú izolovane a ich interakcie s okolitým svetom sú minimálne. Gramotnosť je nízka, chudoba vysoká. Počas návštevy školy som túto izoláciu vnímala aj ja. V mestečku Molo, kde momentálne žijem, som si zvykla na krátke rozhovory, podávanie rúk a tľapkanie s miestnymi deťmi, ktoré mi spestrujú každodennú cestu do práce aj z nej.

Deti na Kokwe boli ale nesmierne hanblivé. Najprv nám dlho trvalo prelomiť ich mlčanie, nakoniec sme sa ale dozvedeli, čím chcú byť, keď vyrastú: lekárom, policajtom, učiteľom. Musela som sa zamyslieť nad tým, akú šancu splniť si svoje sny tieto deti majú.   

NECOFA a jej partneri majú môj veľký rešpekt. Obdivujem ich za to, ako dlhé roky pracujú s miestnou komunitou na Kokwe a bojujú s problémami ostrova, aby krok za krokom zlepšovali životy miestnych ľudí. Dúfam, že takto budú môcť pomáhať ešte dlho.

Asena môže pôsobiť v Keni vďaka finančnej podpore SlovakAid.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Prieskum Polis: SNS po kríze výrazne stratila

SNS by získala menej percent, než bol jej volebný výsledok v roku 2016. Politológ za tým vidí správanie jej predsedu Andreja Danka.

EKONOMIKA

Obchvat Ružomberka. Mal byť hotový, bude meškať roky

Úsek plánujú dokončiť až v roku 2021.


Už ste čítali?