Európa sa tvári, že utečenci už nie sú témou dňa. Môže to byť nebezpečné

Autor: Človek v ohrození | 16.6.2016 o 17:09 | Karma článku: 2,25 | Prečítané:  524x

Čo mu na um zíde ako prvé pri slove pomoc? Je utečenecká kríza zažehnaná? Prečo sa Človek v ohrození spája s českým Človekom v tísni? Aj na toto v rozhovore odpovedá riaditeľ Človeka v ohrození BRAŇO TICHÝ.

Čo riaditeľovi Človeka v ohrození zíde na um ako prvé pri slove pomoc?

Napadnú mi konkrétni ľudia a konkrétne osudy. Slobodná mamička Marwa zo Sýrie, ktorá môže so svojou 9-mesačnou dcérou po týždňoch na úteku konečne spať v suchom stane. Kenský rybár Jacob, ktorý nadšene rozpráva o tom, že vďaka novému rybníku dokáže zarobiť dosť na to, aby mohol svoje tri deti posielať do školy. Skupinka mladých Ukrajincov, ktorým sa vďaka poradenstvu a podpore podarilo nájsť si novú prácu po tom, čo museli utiecť pred vojnou do iných častí Ukrajiny. Osemdesiatročná babička z Malej Lodiny pri Košiciach dojatá k slzám z toho, že jej dobrovoľníci pomohli po povodniach v roku 2010 dať dom naspäť do poriadku. Napriek tomu, že rozumiem potrebe našich donorov vykazovať veľké čísla a počty ľudí, ktorým sme pomohli, často ma mrzí, že tieto konkrétne príbehy zostávajú v úzadí, lebo hovoria o našej práci viac ako projektové zámery, rozpočty, reporty a matrice.

Čo je najväčšou výzvou dneška, pokiaľ ide o humanitárnu pomoc? Stále je to Sýria?

Sýria je samozrejme práve teraz najzásadnejšou humanitárnou krízou v našom regióne - týka sa nás aj politicky. Množstvo ľudí utekajúcich zo Sýrie a okolitých krajín do Európy nám zároveň ukázalo to, ako blízko tento región v skutočnosti je a ako sa globálne témy dotýkajú aj našich konkrétnych životov tu v strednej Európe. V celosvetovom meradle je však humanitárna kríza v Sýrii iba jednou z kríz, ktoré sa vo svete dejú. Nekončiaca občianska vojna v Južnom Sudáne, obrovské suchá spôsobujúce nedostatok potravín v Etiópii a okolitých krajinách, kruté mrazy dzud v Mongolsku, ktoré majú za následok úhyn zvierat a nedostatok potravy pre miestnych obyvateľov, utečenecká kríza v juhovýchodnej Ázii. Tieto humanitárne krízy síce v našich končinách nedostávajú toľko mediálnej pozornosti, ich dopady na ľudské životy sú však porovnateľné s tým, čo sa momentálne deje v Sýrii.

Prečo dnes Človek v ohrození nie je v Sýrii?

Na začiatku každej našej práce v teréne hodnotíme potrebnosť zásahu a riziká, ktoré z neho vyplývajú. O potrebnosti práce v Sýrii dnes nepochybuje nikto. Riziká vysielania humanitárnych pracovníkov priamo do Sýrie sú však v súčasnosti príliš veľké - bezpečnostná situácia, únosy a podobne. Každý, kto dnes hovorí iné, pracuje s nedostatkom informácií alebo s nedostatkom pudu sebazáchovy. V prípade rizikových krajín vždy využívame pomoc miestnych obyvateľov, ktorí v týchto miestach žijú a s distribúciou pomoci pomáhajú. Tak je to aj v prípade Sýrie. V minulosti sme poskytovali základné potraviny prostredníctvom sýrskych kolegov spolu s poľskou organizáciou PAH, v súčasnosti koordinujeme našu prácu so sýrskymi kolegami zo sesterskej organizácie Člověk v tísni, ktorá poskytuje humanitárnu pomoc v provinciách Allepo a Idlib. Okrem toho však chceme byť aktívni aj v širšom regióne tohto konfliktu, preto napríklad pripravujeme vzdelávacie projekty - rekonštrukcie základných škôl a výučbu v nich - v Iraku.

Čo by mal byť prvý krok, aby sa sýrska kríza ukončila a začalo sa s rekonštrukciou krajiny?

Rekonštrukcia krajiny môže začať až v momente, keď sa na mieste ukončia boje. To však vyžaduje vysporiadanie sa s fenoménmi, ako je Islamský štát, dôsledkami boja vlády Bašára Al-Asáda s vlastnými obyvateľmi, mocenskými vplyvmi Ruska, Turecka a ostatných hráčov. Bude to určite extrémne náročné, je to však jediná cesta, ako dosiahnuť mier a začať s obnovou krajiny. To je mimochodom niečo, na čo stále s nádejou čakajú milióny Sýrčanov, ktorí pred vojnou utiekli a túžia sa vrátiť späť do svojich domovov. 

Vie k tomu prispieť nejako aj Slovensko?

Slovensko ako samostatná krajina je malým hráčom na poli globálnej politiky, akou je aj riešenie krízy v Sýrii. Sme však súčasťou veľkého celku, ktorého hlas vo svete počuť - Európskej únie. Príspevkom Slovenska, najmä počas nášho nadchádzajúceho predsedníctva v Rade EÚ, by mohlo byť hľadanie spoločného postoja Únie k riešeniu situácie v Sýrii. Európska únia sa môže v hľadaní mierového riešenia pre Sýriu angažovať podstatne viac. Mala by to robiť nielen z humanitárnych, ale aj čisto praktických dôvodov. Útek ľudí z tohto regiónu do Európy sa dnes neskončil a stavanie plotov a strieľanie na hraniciach nie je pre Európu riešením. 

Ako s odstupom času hodnotíte to, ako sa k vlne utečencov z Blízkeho a Stredného východu postavila Európa?

Z európskeho postoja je mi smutno. Nie však primárne preto, ako sme sa k ľudom na úteku postavili, keď už boli pred našimi bránami - v tomto ohľade to niektoré krajiny Európy zvládli podstatne lepšie ako iné. Na utečeneckej kríze ma hnevá iné. Už niekoľko rokov pred minuloročnou vlnou medzinárodné organizácie upozorňovali na to, že ľudia zo Sýrie, Iraku a Afganistanu sú v pohybe kvôli nezvládnuteľným provizórnym podmienkam, v ktorých žijú v utečeneckých táboroch či mimo nich v susedných krajinách. Mali sme čas reformovať náš azylový systém, ktorý nie je pripravený na podobnú nárazovú vlnu utečencov. Mali sme čas pomáhať v krajinách v blízkosti konfliktu, aby v nich ľudia utekajúci pred vojnou dokázali žiť dôstojný život, kým konflikt neskončí a oni sa nebudú môcť vrátiť späť. Namiesto príprav sme ako malé dieťa zatvárali oči s vierou, že nás to celé obíde. A keď do Európy skutočne začali prúdiť prvé desaťtisíce utečencov, neboli sme schopní nájsť spoločné riešenie, ktoré by odbremenilo tých, ktorí boli tohto krízou najviac postihnutí. Spoločné riešenie sme, mimochodom, nenašli dodnes.

Je utečenecká kríza zažehnaná?

Dohoda s Tureckom dala Európe priestor na chvíľu si vydýchnuť a hľadať dlhodobejšie riešenia. Dohoda však stojí na vratkých nohách - EŮ zatiaľ nesplnila jej hlavné body, situácia v Turecku sa politicky komplikuje - nie som si preto istý, koľko času v skutočnosti máme. Okrem toho, aby systém podobný dohode s Tureckom mohol fungovať, by Európa potrebovala mať podobnú dohodu aj so štátmi severnej Afriky, a to je v súčasnej klíme kritiky podobných dohôd málo pravdepodobné. Európa sa však tvári, že problém je vyriešený a utečenci už nie sú témou dňa, čo môže byť veľmi nebezpečné. Keď totiž dohody padnú a do Európy dorazí ďalšia vlna utečencov, budeme rovnako nepripravení, ako sme boli na začiatku.  

Koncom mája sa po prvýkrát v histórii uskutočnil humanitárny samit. Niektoré organizácie ho bojkotovali s tým, že je to len jedna z mnohých konferencií. Bola?

To momentálne nevieme povedať. Konferencie tohto typu prirodzene počas pár dní nemôžu vyriešiť všetky bolesti sveta, môžu však určiť smerovanie a zaviazať kľúčových hráčov ku konkrétnym aktivitám. Takto to bolo aj v prípade Svetového humanitárneho samitu - jednotlivé štáty na konferencii prezentovali spolu viac ako 1500 záväzkov, ako urobia humanitárnu pomoc väčšou, efektívnejšou a flexibilnejšou. Koľko z nich sa skutočne naplní, je zatiaľ nejasné. Verím však, že aspoň časť z nich prinesie 125 miliónom ľudí, ktorí sú dnes na humanitárnu pomoc vo svete odkázaní, nejakú úľavu. Tiež dúfam, že Slovensko prekročí svoj tieň a navýši pomoc tým najpotrebnejším skutočne, nielen účtovným trikom, ako to bolo deklarované na Svetovom humanitárnom samite. 

Človek v ohrození vstupuje do novej fázy svojej činnosti - spájali sily s českým Človekom v tísni. Prečo?

Svet, v ktorom pracujeme, sa prepája - krízy a konflikty v rôznych častiach sveta spolu často súvisia a riešiť jeden bez druhého často nemá zmysel. V tomto svete má relatívne malá slovenská organizácia iba obmedzenú šancu reálne prispieť k systémovej zmene. Nový typ pomoci vyžaduje spoluprácu väčších sietí organizácií, ktoré si prácu prerozdelia a dokážu tak efektívnejšie pomáhať na rôznych miestach sveta súčasne. Preto sme sa rozhodli spojiť sily so sesterskou českou organizáciou Člověk v tísni a vytvoriť dlhodobé partnerstvo, vďaka ktorému budeme schopní lepšie reagovať na krízy vo svete. Človek v ohrození tak okrem iného získava zázemie pre implementovanie vlastných rozvojových projektov v takmer 20 krajinách, kde predtým nepôsobil. Druhou zmenou je rozšírenie portfólia našej práce o oblasť sociálnej integrácie na Slovensku - prostredníctvom šiestich komunitných centier, ktoré od českého partnera preberáme, budeme môcť v oblasti práce s chudobou a sociálnym vylúčením pomáhať aj priamo na Slovensku. 

Čo toto rozhodnutie znamená v praxi?

Človek v ohrození zostáva samostatnou slovenskou organizáciou, ktorá sa však hrdo hlási k spoločnej značke siete People in Need, pod ktorou budú obe organizácie vykonávať aktivity v zahraničí. Z tohto dôvodu sa mení anglický názov našej organizácie na "People in Need Slovakia" a zároveň od týchto dní začíname používať aj spoločné logo. Všetko ostatné - ľudia, kapacity, know-how - zostáva rovnaké.

Ak by to bolo len na vás a mali by ste možnosť rozbehnúť projekt hocikde na svete, kde by to bolo, čo by to bolo a prečo?

Ja osobne mám dlhodobo “slabosť” pre región Blízkeho východu. Fascinuje ma kultúrna rozmanitosť, znepokojuje politická komplikovanosť a obrovské majetkové nerovnosti toho regiónu. Keď sa k tomu prirátajú regionálne konflikty, či už tie pomerne nedávne ako vojna v Sýrií, alebo dlhotrvajúce ako palestínsko-izraelský konflikt, je zrejmé, že ak by bolo rozhodovanie iba na mne, naše projekty by smerovali to tohto regiónu. Počet ľudí, ktorí v ňom potrebujú pomoc, sa stále zvyšuje a riešenia problémov v tejto časti sveta sú kľúčom k politickej stabilite Európy, ale do istej miery aj zvyšku sveta. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

KOMENTÁRE

Fico ako Trump. Nekorektný a ukričaný

Šéf Smeru oznámil, že politická korektnosť na Slovensku končí.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?